V dnešnej dobe sa veľa diskutuje o tom čo deťom obúvať a prečo je dnes toľko problémov s nožičkami. Často sa stretávame s tým, že ortopédi a lekári hneď radia rodičom, dať dieťaťu ortopedické vložky alebo topánky už len pri náznaku „plochej nohy“. Niekoľkokrát som sa stretla aj s tým, že mamička takéto niečo riešila s dieťaťom už v 2 rokoch!!! To je na vývoj klenby ešte ozaj príliš skoro. Nožná klenba sa začína vyvíjať zväčša až po treťom roku života. Málokto rodičom poradí, že dieťa má pre správny vývoj nôžky cvičiť a posilňovať chodidlá a ostatné časti tela ako sú brušné, chrbtové svaly a pod . Zo skúsenosti dospelých ľudí , ktorí majú ploché nohy od detstva, a to aj napriek vložkám a ortopedickým topánkam, ale aj rodičov, ktorý pri starších deťoch , ktorým sa stav nelepší hľadajú iné, efektívnejšie riešenia, vieme, že vložkami ani ortopedickými topánkami sa tento stav nemení. Preto ľudia nielen že vyhľadávajú vhodnejšiu obuv, ale snažia sa už aj nachádzať riešenia v podobe cvičení. Vložka je len statické podopretie klenby a nožičky ako takej, na stav nohy to nemá vôbec žiadny vplyv. Stačí si predstaviť ako vyzerá končatina, keď je dlhšie v sadre, svaly sú ochabnuté a treba cvičiť aby sa dostali do pôvodnej formy. Tak isto je to aj s klenbou, treba ju posilňovať aby sa vytvorila a to ako aj nosením správnej obuvi ktorá nôžku stimuluje, ako aj správnym cieleným cvičením. Už aj v niektorých materských škôlkach zaviedli cvičenie s detičkami a keď som sa pýtala jednej pani učiteľky, povedala že deti ktoré majú na nôžke pevnú ortopedickú obuv, nevedia v nej cvičiť, musia sa vyzuť. Už len toto nasvedčuje tomu že nožička v ortopedických , resp. tvrdých topánkach nežije, je tam veľmi statická a nepracuje. Deti predsa aj keď necvičia tak robia veľmi veľa aktivít, dieťa ktoré si kľakne v tvrdých sandáloch určite vykrúti nožičky do boku, lebo by ho tlačili, kdežto dieťa ktoré je na boso, resp. v mäkkých papučkách, takýto problém nemá a uloží si ich do prirodzenej polohy, alebo si predstavte, keď sa chlapci hrajú s autíčkami a naháňajú sa po zemi s nimi, všimnite si ten rozdiel keď má tvrdé neohybné topánky a keď je na boso alebo v mäkkých topánočkách, resp. capačkách. Ďalšie diskusie sa veľakrát týkajú otázky, ako je možné, že dieťa nosí barefoot topánky od malička a aj napriek tomu má ploché nohy. Rodičia začnú hneď riešiť a panikáriť či išli správnou cestou. Vývoj každého dieťaťa je individuálny, niektoré deti majú aj vrodené predispozície, môže sa stať že dieťa chytí zlé návyky chôdze aj od rodičov, alebo má proste iba slabé brušné, chrbtové alebo iné svalstvo a to tiež ovplyvňuje celkový vývin, ale neznamená to že barefoot topánočky ten stav spôsobili, práve naopak, tým že v nich dieťa chodí a behá tak stále posilňuje klenbové svaly. Druhá vec je že u každého dieťaťa sa klenba tvorí v inom veku a je potrebné celkové posúdenie pohybového aparátu, resp. návšteva fyzioterapeuta, alebo odborníka, ktorý sa danej problematike dobre rozumie. Našťastie kurzov na ploché nôžky stále pribúda a z vlastnej skúsenosti a po návšteve u našej pediatričky viem, že už aj lekári sa začínajú prikláňať radšej k tomuto typu prevencie. Keď som jej vysvetlila že ideme cestou barefoot tak reagovala veľmi potešene. Škoda, že pediatrov naklonených barefoot chodeniu a nehovoriac o ortopédoch je stále málo, ale ešte smutnejšie je že mnohí z nich si ani len nedajú námahu aby si k tomu niečo naštudovali a rozšírili svoje obzory. Musia vidieť že u mnohých ľudí „liečba“ plochej nohy vložkami nikam nevedie. Človek sa celý život učí a myslím že o to viac by to malo platiť pre lekárov. Ďalšiu vec ktorú som zaregistrovala na mnohých reakciách je, že aj keď sa rodičia priklonia k barefoot a chcú sa o to podeliť s lekárom, resp. špecialistom tak im iba povie, že je to hlúposť alebo nedajbože iba mávne rukou, zatiaľ neviem o tom že by niekto dostal logické vysvetlenie. Plus málokto, ak vôbec, sa zameria na štýl chôdze, ktorý je tiež veľmi dôležitý, správne našľapovanie, držanie tela. Deti sa učia rýchlo a ich organizmus krásne reaguje na takéto zmeny. Ďalšie názory sa týkajú chodenia po tvrdom povrchu. Ak človek, či už dieťa alebo dospelý má správny štýl chôdze tak tvrdý povrch by nemal byť problém. Neviem prečo by malo mať dieťa ktoré chodí celý čas v barefoot topánočkách, resp. na boso, úzke tvrdé topánky, na nožičkách keď chodí po chodníku? Aký to má zmysel potom celé? Noha predsa potrebuje pracovať a reagovať na zmeny aj na chodníku, dieťa skáče, behá, čupne si, postaví sa na špičky, neustále nožičkami pracuje, tak prečo by ich mala obmedzovať úzka topánka s podpätkom? Keď spomínam šírku topánočky, veľmi dôležitú funkciu pri chôdzi zohráva palec, je to posledný bod na ktorom stojíte keď dokončujete krok a tlmí náraz dopadu druhej nôžky, ale ak je topánočka úzka, funkcia palca je obmedzená. Nemá čo správne tlmiť náraz, dôsledkom je že dupneme na pätu. Všimnite si ako ľahko našľapujú deti čo sú od malička v barefoot topánočkách (capačky a pod) ako deti čo nosia klasické topánky. Je to veľmi markantný rozdiel. Sama mám odskúšané, že keď som prešla na barefoot obúvanie, boleli ma päty zo začiatku, tak som sa teda začala sústrediť na svoj krok a našľapovanie a hlavne dokončenie kroku s využitím palca naplno a musím povedať že pred týždňom som si aj zabehla nejaký ten kilometer (čo bežne nerobievam) a moje nohy boli úplne spokojné. Na tomto obrázku je pekne vidno ako vyzerá nôžka v „klasickej“ obuvi a ako v Barefoot topánočke, schválne ktorá sa Vám najviac pozdáva? ?
Leave a comment